Sústredíme sa
na delenie spoločného koláča, lebo sme prestali veriť, že koláč môže byť v budúcnosti väčší.

Člen rady
Martin Šuster
Člen rady
           
2022 - 2029

Rok 2022 bol pre verejné financie Dr. Jekyllom aj pánom Hydeom. Prinesol zároveň nečakane dobré aj nečakane zlé prekvapenia


Začnime dobrou správou. Deficit verejných financií bol v roku 2022 iba 2%. Na to, že to bol po-kovidový rok a zároveň rok začiatku bezpečnostnej a energetickej krízy je to skvelý výsledok. Oproti plánovanému deficitu 4,9% aj oproti poslednému odhadu RRZ 3% je to naozaj nečakane dobrý výsledok. Trochu paradoxne výborný výsledok rozpočtu z väčšej časti zapríčinil inflačný šok. Daňové príjmy štátu, najmä DPH a odvody a dane z práce, totiž rýchlo reagovali na rast cien aj miezd. Naopak, výdavky štátu reagovali pomaly, ak vôbec. V niektorých prípadoch vyššie ceny na trhu spôsobili skôr to, že štát nekúpil nič (nepodarilo sa obstarať), než že by kúpil drahšie. Inak povedané, energokríza, ktorá je pre krajinu ako celok zlou správou, mala dočasne priaznivý vplyv na rozpočet.

A teraz tá zlá správa. Výhľad verejných financií sa v priebehu roku 2022 výrazne zhoršil. Náš ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti – mierka o koľko je potrebné konsolidovať rozpočet, aby bol dlhodobo stabilný – sa v priebehu roku zhoršil zo 4,3% na 5,6% HDP. Necelý percentuálny bod z tohto zvýšenia ide na vrub bezpečnostnej a energetickej krízy. Tej istej, ktorá krátkodobo zlepšila výsledok rozpočtu. Dlhodobo však zvyšuje náklady verejnej správy na energie aj na obranu. O skoro jeden bod však udržateľnosť zhoršujú rôzne opatrenia prijaté počas roka – keď vláda a parlament využili dočasné zlepšenie rozpočtu a prijali viacero dlhodobo nákladných opatrení, ako napr. rodinný balíček. Nevyužitou príležitosťou je dôchodková reforma prvého piliera, ktorá mohla udržateľnosť zlepšiť o 1,5 bodu, ale kvôli zavedeniu nových dávok je konečný výsledok iba polovičný.

Situácia, keď sa mnohé nákladné opatrenia prijímali v parlamente v skrátenom režime či cez poslanecké návrhy, niekedy až v druhom čítaní, je znepokojujúca. Slovensko potrebuje stabilitu v legislatíve, obzvlášť v tej s výraznými rozpočtovými nákladmi. Potrebujeme aj väčšiu dôveru medzi parlamentom a analytikmi – aby poslanci neprijímali nové výdavky v domnení, že v rozpočte je veľký priestor, keď v skutočnosti sa výhľad verejných financií zhoršuje. Je aj zlyhaním Rady, že sme nedokázali lepšie komunikovať s parlamentom a vysvetliť náš pohľad na dopad viacerých legislatívnych opatrení.

Osobne sa obávam, že sústredenie sa politickej moci na prítomnosť a prehliadanie vzdialenejšej budúcnosti je dôsledkom rastúcej nedôvery v našej spoločnosti. Keďže si navzájom nedôverujeme, neveríme v úspešnú spoluprácu, nechceme ani vidieť ako to ohrozuje náš budúci hospodársky rast. Miesto toho sa rôzne záujmové skupiny snažia presadiť si nejaké výhody hneď teraz. Sústredia sa na delenie spoločného koláča, lebo prestali veriť, že koláč môže byť v budúcnosti väčší.

Na záver technická poznámka. Aktuálna bezpečnostná a energetická kríza nám ukazuje, že naše modely nie sú dobre nastavené na vyhodnotenie veľkých ponukových šokov, ako aktuálne zažívame. Modely kalibrované na dopytové šoky potom ukazujú, že rozpočet sa štrukturálne zlepšil v roku 2022 a zhoršil v roku 2023. Ten istý šok má opačný vplyv na dva roky. Takisto za konsolidáciu považujeme rozhodnutia iba odďaľujúce bolestivé rozhodnutia, ako napr. odkladanie zvyšovania miezd štátnych zamestnancov, dôchodkov či sociálnych dávok – čo by sme radšej mali považovať iba za dočasný cyklický výkyv, kým nebude pokles kúpnej sily týmto skupinám kompenzovaný.