V roku 2022 sa Rada výraznejšie posunula
aj v napĺňaní dlhodobejších plánov

Podarilo sa dokončiť prvú Správu o vývoji sociálneho zabezpečenia na Slovensku (Welfare report), ktorá poskytuje komplexný pohľad na dlhodobé trendy v sociálnom systéme. Tá vo svojich záveroch poukazuje na nárast nákladov súvisiacich so starnutím populácie, ale aj na nekoncepčné nastavenie systému sociálneho zabezpečenia, vrátane netransparentného či nekoncepčného spôsobu indexácie a jeho celkovej nepredvídateľnosti.

Keď vysoká inflácia vystavila v roku 2022 náš sociálny systém záťažovému testu, v plnej nahote sa ukázalo, že niektoré parametre či dávky sociálneho systému nemajú jasný mechanizmus indexácie, sú valorizované nepravidelne podľa ľubovôle vlády alebo sú valorizované s veľkým oneskorením (napríklad dôchodky). Politici namiesto včasného odstránenia týchto nedostatkov siahli po nových, vysoko nákladných alebo nekoncepčných riešeniach bez dlhodobého rozpočtového krytia. Chýbali im aj hĺbkové analýzy, ktorými by skúmali dopad na jednotlivé skupiny obyvateľstva alebo ostatných ekonomických aktérov a nezamýšľaných dôsledkov vlastných opatrení. Exemplárnym príkladom bol výpadok príjmov samospráv v súvislosti so zavedením tzv. rodinného balíčka.

Významným míľnikom vo fungovaní Rady bolo schválenie legislatívy týkajúcej sa výdavkových limitov. Na výdavkové limity, ktorých existenciu predpokladal aj ústavný zákon o dlhovej brzde, sa čakalo celých desať rokov. Bolo určitým sklamaním, že sa výdavkové limity nepodarilo ukotviť formou ústavného zákona. Zavedenie výdavkových limitov do praxe komplikovalo aj odďaľovanie schvaľovania metodiky Ministerstvom financií, ktoré de-facto odsúvalo výpočet limitov. Tento priestor parlament a vláda využili na prijatie opatrení zhoršujúcich dlhodobú udržateľnosť (napríklad už spomínaný rodinný balíček).

Až pod vplyvom tlaku Európskej komisie, ktorá poukazovala na to, že vláda už na jar vykázala prijatie výdavkových limitov aj spolu so schválenou metodikou ako súčasť plnenia míľnika Plánu obnovy - a teda ich neimplementovanie by viedlo k požiadavke vrátiť časť platby - sa ku koncu roka podarilo metodiku uzavrieť a predložiť historicky prvé výdavkové limity do parlamentu. Hoci pre samotný rok 2023 sa výdavkové limity „vypli“ z dôvodu všeobecnej únikovej klauzuly, v ďalšom období by mali byť veľmi účinným nástrojom pre konsolidáciu a zlepšovanie dlhodobej udržateľnosti v ďalších rokoch.

Novou skúsenosťou pre Radu bola aj vysoko profesionálna spolupráca s kanceláriou Prezidentky SR a Ústavným súdom pri ochrane dlhodobej udržateľnosti. Som nesmierne hrdý, že Rada dokázala promptne poskytnúť plnú súčinnosť pri preskúmavaní legislatívneho postupu, ktorým vláda a parlament schválili tzv. rodinný balíček a ktorý bol vo svojej spornej časti podľa následného verdiktu Ústavného súdu v rozpore s článkom ústavy 55a. Kancelária RRZ demonštrovala vysokú mieru pracovného nasadenia či už pri tvorbe novej metodiky a výpočte limitov, ale aj pri spracovaní svojich analýz, tak, aby pružne reagovala na legislatívne návrhy a poskytla verejnosti a parlamentu včasné informácie pre prijímanie zodpovedných rozhodnutí. Rada poskytla lepší servis parlamentu - podarilo sa vydať stanovisko k vládnemu návrhu rozpočtu ešte predtým, než o ňom začal rokovať parlament a zvýšila sa aj účasť predsedu RZZ na parlamentných výboroch. Osobne ma teší zvolenie Martina Šustra za nového člena Rady, ktorý ako niekdajší šéf výskumu centrálnej banky posilnil aj expertízu inštitúcie.

RRZ za 10 rokov od svojho vzniku postupne naplňovala svoje plánované kapacity, čo si vynútilo aj zmenu adresy, keďže útočisko, ktoré nám po celý čas NBS poskytovala, bolo len dočasné. RRZ sa tak po vzájomnej dohode s NBS musela po 10 rokoch postaviť na vlastné nohy. Aj keď sťahovanie sa spod ochranných krídiel NBS mohlo vyvolať rôzne pocity nostalgie a neistoty, v konečnom dôsledku pre inštitúciu je to znak zrelosti a dôležitý krok na ceste budovania vlastnej identity.