Z pohľadu budúcich generácii je kľúčové, aby sa podarilo prijať plnohodnotnú novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Do roku 2022 hospodárska politika využívala dočasné (čítaj automaticky exspirujúce) opatrenia pre boj s krízami v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou. Keď ustúpila pandémia, automaticky sa výrazne znížila záťaž pre verejné financie na kurzarbeit a inú protikovidovú pomoc. Pre dlhodobé zdravie verejných financií bolo kľúčové reagovať na dočasné krízy prioritne dočasnými opatreniami, ktoré by nezaťažovali budúce verejné financie.
Zároveň sa celkové trvalé výdavky priamo nenavýšili o nečakanú infláciu a pomoc v minulom roku bola cielene použitá najmä pre najchudobnejších. Predbežné analýzy naznačujú, že nízkopríjmovým domácnostiam bola štátom ponúknutá pomoc trojnásobná voči priemernej pomoci, zatiaľ čo vysokopríjmové domácnosti dostali pomoc len tretinovú. Fiškálna politika bola v tomto zmysle protiinflačná. Odhaduje sa, že deficit v pasívnom scenári nezmenených politík by po inflačnom šoku dosiahol 3,4% HDP vs. finálny výsledok 2% HDP. Pokračovanie konzervatívnej rozpočtovej politiky je dokumentované aj vývojom trvalého, tzv. štrukturálneho deficitu. Ten v rokoch 2021 a 2022 dosahuje historicky najnižšie úrovneb>, aj keď v roku 2022 bol dočasne lepší aj kvôli legislatívne oneskoreným nárastom niektorých výdavkov. Rozpočtová politika po voľbách tak bola do roku 2022 veľmi obozretná.
Najnižšie štrukturálne (trvalé) saldo verejných financií bolo v rokoch 2021-2022
Zdroj RRZ
Aj keď na definitívne čísla ohľadne roku 2023 si musíme ešte rok počkať, už dnes vieme povedať, že bohužiaľ štrukturálny deficit sa výrazne zvýši. Dôvodom bude tzv. politický cyklus (t. j., prijímanie nových trvalých výdavkov pred voľbami), spolu s pokračujúcim negatívnymi vplyvom ruskej agresie na Ukrajine.